Príspevok sa zaoberá rodinným právom v Československu v období po roku 1963, analyzuje zákon o rodine č. 94/1963 Zb. a vysvetľuje vybrané inštitúty rodinného práva v danom období.

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

Autor vo všeobecnosti poukazuje na problematiku zákonnosti procesu a priebehu dokazovania v štádiu pred začatím trestného stíhania. Sústreďuje pozornosť na potrebu rešpektovania zákonných podmienok vykonávania dôkazov, o ktoré sa bude opierať rozhodnutie o trestnom oznámení.

Článek připomíná vedoucí judikát v oblasti sportovního práva. Zdůrazňuje přispění případu k vývoji samotného práva EU a současně k otevření zásadní kapitoly vztahu sportu a práva.

Autor v uvedenom článku poukazuje na hlavné rozdiely v slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným. Komparatívne úvahy sú zamerané najmä na vznik spoločnosti, obchodný podiel, práva a povinnosti spoločníkov, ako aj organizačnú štruktúru spoločnosti. Odôvodnenosť komparatívnych úloh je podporená prijatím nového zákona o obchodních korporacích, ktorý doterajšiu právnu úpravu na viacerých miestach podstatne mení.

Environmentálna kriminalita v súčasnosti predstavuje jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich bezpečnostných problémov vo svete. Táto problematika je s prihliadnutím na aktuálny celosvetový vývoj stále aktuálnejšia a je reálny predpoklad, že jej dôležitosť bude naďalej narastať. Tento článok sa zameriava na určité obmedzenia a prekážky verejných orgánov pri postihovaní týchto deliktov v EÚ a SR.

V predmetnom príspevku autor analyzuje legislatívne pozadie násilia páchaného na ženách ako z hmotnoprávneho tak z procesnoprávneho hľadiska. Spočiatku sa venuje vymedzeniu pojmu násilia páchaného na ženách vo všeobecnej rovine. Ďalej sú exaktne rozoberané skutkové podstaty vybraných trestných činov v kontexte s klasifikovaným typom násilia. V druhej polovici sa autor venuje procesnoprávnych prostriedkom ochrany obete pred násilím.

Po obnovení suverenity Československej republiky v roku 1945 došlo k náprave chýb z minulosti vytvorením slovenských národných orgánov v oblasti zákonodarnej aj výkonnej moci na báze Košického vládneho programu, ale zakrátko k obmedzeniu ich kompetencií v prospech ústredných orgánov tzv. Pražskými dohodami. Tento tzv. asymetrický model existoval až do roku 1968, keď sa uskutočnilo federatívne usporiadanie, ktoré malo zabezpečiť rovnoprávne postavenie oboch národov tým, že mali byť vytvorené národné republiky s príslušnými orgánmi. Etapa federatívneho usporiadania sa však nevyhla chybám z obdobia po roku 1945, a to najmä obmedzovaním kompetencií národných republík v prospech centrálnych orgánov. V predmetnom článku autorka objasňuje historicko - právne aspekty procesu centralizácie Československa po roku 1969 a zároveň analyzuje právne postavenie Slovenska po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

V predkladanom príspevku sa autor snaží tlmočiť, a predstaviť verejnosti možné zákonné cesty úpravy – nastavenia odvodového zaťaženia profesionálnych športovcov, ktorí by sa vzhľadom na obsah návrhu „nového zákona o športe“ mali stať zamestnancami. Uvedená problematika sa netýka iba športovcov tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Netajeným zámerom autora ako člena pracovnej skupiny tvoriacej návrh zákona o športe je poskytnúť diskusný stimul širokej športovej verejnosti, to za účelom „počúvania“ názorov, námietok či iných pripomienok k predloženým návrhom.

Príspevok poskytuje pohľad na suverenitu medzinárodného futbalu a vplyvu FIFA na vnútornú politiku štátov a zákonodarného procesu v týchto štátoch. Ďalej analyzuje dopad návrhu Zákona o športe na autonómiu SFZ a jeho orgánov, ako aj na a rešpektovanie medzinárodných futbalových predpisov.

V príspevku sa sústredíme na explikáciu nominátnych športovo-právnych kontraktov, a následne i na stručný prehľad inominátnych športových kontraktov v novom zákone o športe. Nominátne kontrakty predstavujú: zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, zmluva o amatérskom vykonávaní športu, zmluva o príprave talentovaného športovca, dohoda o hosťovaní, a zmluva o sponzorstve v športe. Okrem toho však zákon pripúšťa aj využívanie zmluvných typov (pracovná zmluva a dohody) podľa Zákonníka práce a iných obdobných pracovnoprávnych predpisov, a to pre profesionálny aj amatérsky výkon športu, ale aj pre činnosť športových odborníkov, ak vykonávajú závislú prácu.

Príspevok prináša stručný prehľad vývoja Pravidiel FIFA upravujúcich status a prestup hráčov s ohľadom na úpravu vlastníctva tretích strán k hráčovi. Vývoj pravidiel upravujúcich investovanie tretích strán do hráča výmenou za podiel na ekonomických právach hráča je vysvetlený na základe právnych sporoch, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispeli k úplnému zákazu vlastníctva tretích strán.